Istwa lang lan
Kreyòl: lang ki fèt nan batay, ki viv nan libète
Kreyòl ayisyen se youn nan pi gwo temwayaj rezistans ak kreyativite limanite. Nan mitan vyolans esklavaj la, dè santèn milye moun ki pa t pale menm lang kreye yon zouti komen — yon lang tou nèf ki pote memwa Lafrik, reyalite Karayib la, ak espwa libète.
Yon lang, plizyè rasin
Pifò vokabilè kreyòl la soti nan fransè 17yèm–18yèm syèk la, men kreyòl pa yon « fransè mal pale » — se yon lang konplè ak pwòp gramè li, pwòp son li, ak pwòp jeni li. Estrikti fraz la, sistèm tan vèb yo (« m ap manje », « m te manje », « m pral manje ») ak anpil nan fason pou panse a soti nan lang Afrik de Lwès ak Afrik Santral yo, tankou fon, ewe ak kikongo.
Lang Taino moun otoktòn zile a kite nou mo tankou kasav, mabouya ak ouragan; panyòl ak anglè pote pa yo tou. Chak mo nan diksyonè sa a pote yon ti moso nan vwayaj sa a.
Gran dat yo
1625–1700
Rasin yo nan Sen Domeng
Kolon fransè yo tabli nan pati lwès zile a, e yo mennen plizyè santèn milye Afriken nan esklavaj. Moun sa yo soti nan dè dizèn nasyon diferan — moun ki pale fon, ewe, yoruba, kikongo, wolof ak anpil lòt lang — e yo pa t gen okenn lang komen ant yo menm ak kolon yo.
1700–1790
Yon lang nèf pran nesans
Sou plantasyon yo, yon nouvo lang devlope: vokabilè a soti sitou nan fransè epòk la, men gramè a, son yo ak fason pou panse a pote anprent fò lang Afrik de Lwès yo. Lang Taino moun otoktòn yo, panyòl ak pòtigè kite tras yo tou. Nan fen 18yèm syèk la, kreyòl te deja lang majorite moun nan koloni an.
1757
Premye tèks literè a
Powèm « Lisette quitté la plaine », yo atribye a Duvivier de la Mahautière, se youn nan pi ansyen tèks nou konnen ki ekri an kreyòl. Li montre lang lan te gentan rich ase pou pwezi depi nan epòk kolonyal la.
1791–1804
Lang revolisyon an
Se an kreyòl revolisyonè yo te òganize batay ki te fè Ayiti tounen premye repiblik nwa endepandan nan mond lan, 1ye janvye 1804. Se an kreyòl Boukman te lapriyè nan seremoni Bwa Kayiman an, e se an kreyòl mesaj libète a te kouri nan tout plantasyon yo.
1804–1950
Yon syèk silans ofisyèl
Malgre tout pèp la te pale kreyòl, se fransè ki te rete sèl lang leta, lekòl ak tribinal pandan plis pase yon syèk edmi. Kreyòl te viv ak tout fòs li nan kay, nan mache, nan chante, nan kont ak nan pwovèb — men li pa t gen plas ofisyèl.
1953–1975
Literati kreyòl la pran jarèt
Félix Morisseau-Leroy tradui « Antigòn » an kreyòl an 1953 epi li montre lang lan ka pote gwo literati. An 1975, Frankétienne pibliye « Dezafi », premye woman an kreyòl ayisyen — yon moman istorik pou lang lan.
1979–1980
Yon òtograf ofisyèl
Enstiti Pedagojik Nasyonal (IPN) mete sou pye yon òtograf ofisyèl pou kreyòl la, e Lwa 18 septanm 1979 la otorize li nan lekòl. Sistèm sa a senp e fonetik: chak son ekri yon sèl jan. Se li menm nou itilize jodi a, ak 32 grafèm li yo.
1982
Refòm Bernard la
Refòm edikasyon Joseph Bernard la fè kreyòl antre nan sal klas yo kòm lang ansèyman nan premye ane lekòl fondamantal yo — yon premye pa enpòtan, menm si aplikasyon an te rete difisil.
1987
Konstitisyon an rekonèt kreyòl
Atik 5 Konstitisyon 1987 la deklare: « Sèl lang ki simante tout Ayisyen ansanm, se lang kreyòl la. » Kreyòl vin lang ofisyèl bò kote fransè, e Atik 213 la mande pou yo kreye yon akademi pou lang lan.
2014
Akademi Kreyòl Ayisyen an
Akademi Kreyòl Ayisyen an (AKA) resevwa manda li pou pwoteje dwa lengwistik tout Ayisyen, pou ankouraje itilizasyon kreyòl nan edikasyon, epi pou kontinye estandadize òtograf la sou baz alfabè 1979 la.
Jodi a
Yon lang mondyal
Plis pase 12 milyon moun pale kreyòl ayisyen — an Ayiti, men tou nan dyaspora a: Etazini, Kanada, Frans, Repiblik Dominikèn, Chili, Brezil... Kreyòl nan inivèsite, nan radyo, nan teknoloji, sou entènèt. Pwojè tankou diksyonè sa a ap ede lang lan grandi pou jenerasyon k ap vini yo.
« Pale franse pa di lespri pou sa. »
— Pwovèb ayisyen. Sajès pa mache ak lang ou pale, men ak sa ou fè.
Istwa a kontinye ap ekri — e ou ka fè pati li.